Napriek všetkým stereotypom o mačkách,
táto biela mačka nie je zradná, falošná ani pomstychtivá...
Práve naopak!
Má rada krásne a niekedy nezvyčajné veci, umenie, jedlo, nové miesta, kvety, zvieratá..
Skrátka krásu vo všetkých jej podobách.
Vitajte u bielej mačky!


Saturday, February 27, 2010

Biela Mačka v galérií


biela mačka zavítala do galérie, a čo tam nevidí...bielu mačku! no toto.. biela mačka rovno pred nosom vyhrievajúc sa na slnku v okne! závisť, zlosť a napokon radosť :) len nech sa vyhrieva, pokiaľ to ide, no nedoprajem sestre?
..skoro by som zabudla - autor obrazu je Chen Xinhua. A obraz je súčasťou expozície v Hong Kong Museum of Art.

Sunday, February 21, 2010

Ó, Vespa!



Vespa nie je len symbol pre legendárne modely motocyklov od firmy Piaggio, ktoré brázdia (nielen) talianske cesty od roku 1946. Vespa, to je synonymum hravosti a funkčnosti, kreativity a inteligentného desingu ...a v neposlednom rade podarených kolaborácií s hráčmi odveného priemyslu.
Vespa spolupracovala so značkami ako je GAP, Fred Perry, či Escada (ktorá žiaľ v lete 2009 vyhlásila bankrot:/ )

Vespa x GAP:
Vespa x Fred Perry:

viac o tejto kolaborácií tu
..a napokon Vespa x Escada:

Myslím, že nasledujúci obrázok hovorí za všetko...Vespa jednoducho zabíja a hlavne robí svet krajším a rozmanitejším! ďakujeme Vespa, len tak ďalej!



text: biela mačka

Sunday Morning

...alebo skvelé špagety na nedeľný obed...jednoduché a skvelé... asi nemusím nikomu vysvetľovať, ako sa robia špagety. Čo bolo na týchto skvelé bola práve (pre mňa neobvyklá) omáčka. A tá obsahovala: paradjkový pretlak, dve paradajky, pesto, syr, červené fazule a olivový olej. Všetko v pomere "podla chuti a nálady" a samozrejme dobre ohriaté, aby sa syr pekne rozpustil a vytvorila sa tak príjemná konzistencia celého diela :)
servírovať s láskou a kyticou.
mňau a mňam:)

text a obrázok: biela mačka


Sunday, February 7, 2010

Krása trocha inak


Nasledujúce riadky (a pixely) sú venované americkej ilustrátorke, maliarke a krásnej duši - Tare McPherson.
Jej ilustrácie a motívy sú naplnené temnou atmosférou. Vyjadruje sa na prvý pohľad jasne, pri druhom pohľade sa temná stránka obrazu ešte prehĺbi, aj napriek faktu, že Tara je umelec v miešaní temnoty s prehnane naivnými a infantilnými vyobrazeniami. V minulosti bola predovšetkým známa ako autorka plagátov hudobníkov (feist, beck, depeche mode, green day...), jej umenie sa stalo populárnym motívom tetovania. Postupne sa však začala viac sústrediť na maľbu a rôzne formy kooperácie (napríklad kidrobot, Ray-Ban a iné).
The Guilt Will Eat You Alive... If You Let It


Dream A Little Dream

Ústredným motívom sú väčšinou ženy, zraniteľné, krehké, jemné stvorenia na jednej strane, na druhej však ako silné, nebezpečné a mystikou opradené bytosti. Tara sa pohybuje na hranici reality a snov, niekedy až nočných mor. Dominantnou farbou je čierna, zeleno-modrá a ružová. Často opakujúcim sa motívom sú rôzne podoby vzduchu – či už vo forme balónov, alebo levitujúcich postáv. Hlavným Tariným poznávacím znamením je však srdce vyrezané z hrude. Jej umenie zaujme na prvý pohľad, výrazné, a ľahko rozpoznateľné jej osobitným štýlom, farebnosťou a náladou.



Laughing Through The Chaos Of It All



The Weight of Water, Part Two


Viac o Tare McPherson a jej umení: http://www.taramcpherson.com/
Obrázky: http://www.taramcpherson.com/
Text: biela mačka

Monday, February 1, 2010

Odhalenie podvedomia


Umenie Raya Caesara je zmesou napodobnenia detskej nevinnosti gotickej francúzskej smotánky 18.storočia a náznakov post-apokalyptickej budúcnosti. Oklúzli, no zanechá zvláštnym spôsobôm rušivý náboj, ktorý má neobvyklú schopnosť evokovať množstvo protichodných emócií.

Kúsok nazvaný „Extáza“ znázorňuje vznášajúce sa dievča, pochutnávajúce si na jahodovom džeme. „Vzniká dojem, že jahodový džem je krv“ hovorí Caesar, pripúšťajúc, že sa obraz približuje aj symbolike vampírie a tiež naznačuje, že by mohlo ísť o krv menštruačnú. Obrázok, sacharínom pokrytá groteska, zároveň zachycuje tému závislosti a sebalásky, ktorá nás môže priviesť do nepríjemných „lepkavých“ situácií. To potvrdzuje fakt, že jeho umenie je cestou k temnej stránke veci, videnej cez rozbité ružové okuliare…Ako odkrývme jednotlivé vrstvy významov, zjavuje sa pred nami odhalená pravda o nás ako o komplexnom živočíšnom druhu.

Caesar charakterizuje svoje umenie ako „rozsvietená miestnosť môjho podvedomia“, a sú to tiež jeho spomienky na prácu v nemocninci pre choré deti v Toronte, ktoré určite tiež zaberajú podstatnú časť tejto miestnosti.

„Moja práca často obsahuje elementy mladosti…Vidím to dieťa v každom z nás, ako akéhosi predchodcu toho, čo sme teraz.“

Fascinovaný archetypom „božského dieťaťa“ ako symbolu duchovného rastu, jeho subjekty odrážajú jeho vlastnú dušu a ducha, ktorý, ako hovorí Caesar, je absolútne bez veku.

"Dospelý je vyrovnaný predovšetkým vďaka dieťaťu. Dieťa sa stalo dospelým a bolo to práve dieťa, čo sa naučilo chodiť, hovoriť, čítať a všetko, čo dospelý považuje za samozrejmé. Čo také dlhotrvajúce sme sa naučili ako dospelí, čo by sme mohli porovnať k tomu, čo sme sa naučili ako deti..Tak si uchovávam vlastný zmysel mojej vlastnej duše a ducha mladého, že môžem pokračovať s otvoreným srdcom a dušou a rásť.“

Viac o Rayovi Caesarovi na jeho webe: http://www.raycaesar.com/

obrázky: http://www.raycaesar.com/work

text: výťah z interview: kee magazine Hong Kong | Shanghai, November 2009, interview "Revealing the Subconscious" written by Andre Cooray, (p.13-17).